Únik z korona reality na plachetnicu alebo „when I lost my sea”

Autor: Monika Kusendová | 6.9.2020 o 19:14 | (upravené 7.9.2020 o 11:12) Karma článku: 3,88 | Prečítané:  802x

Osem dní. Viac než desiatka ľudí na palube jednej malej plachetnice. Tancovanie salsy v prístavoch. Hľadanie svetielkujúceho planktónu v nočnom mori. Žiadne čakanie na východ slnka, lebo sa ani nejde spať... Tá nekonečná energia.

Niektorí sa ešte nikdy v živote nevideli. A nech. Bude zábava. Navzájom si varíme, čo chladnička dá. Cestoviny na tisíc a jeden spôsob. Sem konzerva, tam konzerva. Alebo, keď sa hecneme, môže vzniknúť aj kuskus s cviklovým dipom.

Víno, pivo, pálenka. Tancovanie salsy v prístavoch. Hľadanie svetielkujúceho planktónu v nočnom mori. Nečaká sa na východ slnka, lebo sa ani nejde spať. Každé ráno nachystaní na aspoň 5-kilometrový beh a cvičenie. Všetci plní energie, endorfínov a chuti do života. Takto nejako by mala vyzerať nezabudnuteľná dovolenka.

Záver tohto leta sme strávili na jachte v Chorvátsku. Ubehol nám rýchlejšie než by sme si priali. Ale čo už, také sú dovolenky. No krásne dojmy a zážitky zostávajú. Poďte si spolu so mnou v týchto temných korona časoch s úsmevom zaspomínať.

A možno sa ďalší rok, ak situácia dovolí, vyberiete tiež. Za dobrodružstvom. Užívať si krásy života na dvesto percent :)

Varovanie: tento príspevok bude plný slangov, spontánnych vetných konštrukcií a občas i interného humoru :)

Vcelku pokojná Milna

Vyplávame zo Splitu. Smerujeme na Brač, na ktorom kedysi žil aj slovenský spisovateľ a zároveň lekár Martin Kukučín. Prvou zastávkou je prístav Milna s rybárskou tradíciou. Malebný, vcelku pokojný. Som tu už druhýkrát a nič sa nezmenilo.

Jeho štyri pláže obklopené borovicovým lesom nie sú ani teraz preplnené. Malé mestečko nepraská vo švíkoch.

Ale na našej lodi to žije. I na tých vedľajších. Istý dedko na bicykli má trpezlivosť zaháňať nás spať do 6 rána. Potom už to vzdá aj on. My však nie.

Tancujeme v prístave bosí na chorvátske i slovenské ľudovky. Sme hore ešte dlho po východe slnka. Až dokiaľ niekto nezistí (nebreptne): I lost my sea (see= sight)”. Evidentne je načase ísť si konečne ľahnúť...

Somewhere in Brač

Ďalšou zastávkou je neobývaná zátoka len s dvomi reštauráciami, niekde na druhej strane Braču. Čaká nás jeden z najkrajších dní a zároveň jedna z najčarovnejších nocí. Vezmeme si malý motorový čln a vyberieme sa na obhliadku zátoky. Vychutnáme si víno pri príjemnom posedení pod olivovníkmi. Ryby už menej. Príliš im tu nevyšli. Zato peňaženky zaplakali. Zrejme tu nemávajú turistov až tak často a musia si zarobiť…

Večer to ideme napraviť späť na jachtu, kde si spravíme nejaké tie jednohubky zo slovenských špecialít a zalejeme to tiež niečím slovenským. Zaspievame si, zatancujeme a potom hor sa skákať do mora.

Vraj hľadať svietielkujúci planktón, alebo sa ležiac na hladine pokochať pohľadom na hviezdy, pri ktorých máme istotu, že ich nájdeme, teda ak si ich nepomýlime so stožiarmi lodí. I lost my sea (see= sight) again :)

Chorvátsky gýč Zlatni Rat

Ako by to bolo, keď sme už na Brači, aby sme obišli najznámejšiu pláž Chorvátska – Zlatni Rat pri mestečku Bol? Je dlhá až 630 metrov a typická svojím špicom ústiacim do mora. Hoci zdiaľky vyzerá ako piesková, v skutočnosti sú to drobné kamienky, ktoré sa hrajú na piesok. To jej však na kráse neuberá. Kúpanie tu rozhodne stojí za to, rovnako ako prechádzky alebo beh po dlhočiznej promenáde, kde nájdete asi všetko :)

Koronka však poznačila aj túto oblasť a namiesto stoviek turistov ich tu bolo len niekoľko desiatok. No aj tak sme sa tu pre istotu príliš dlho nezdržali a radšej sa vrátili späť na jachtu a hor sa za ďalším dobrodružstvom!

Stari Grad – čistá romantika

Na štvrtý deň pristávame v meste Stari Grad na ostrove Hvar. Podobné Milne, ale ešte o niečo malebnejšie s dávkou histórie i romantiky. Nájdete tu aj nejaké tie kopčeky. Naša partia z nich čo-to pobehá a pokochá sa čarovnými výhľadmi na okolie, pláže i záliv.

A reštaurácie? O romantické posedenia nenásilne vsadené do ruín starých budov nie je núdza.

Predstavte si mohutný kvitnúci strom v strede záhrady, po bokoch múry, ktoré pamätajú desaťročia, jemné ruže a vy si len tak sedíte na boku pri malom drevenom stole a užívate si koncert cikád spolu s miestnymi dobrotami. Ale občas vám spadne do taniera nejaká tá húsenička a chrbát vám pošteklí popínavá rastlina.

Toto nevymyslíte, to je jednoducho život v plnej kráse jeho detailov.

Palmižana – miesto, kde sa všetci čerti vybláznili

Táto pláž sa nachádza na mieste zvanom Pekelné ostrovy. Ich názov je naozaj výstižný, o čom sa presvedčíme, keď ich chceme zdolať pešky.

Pohodová lesná cesta pokračuje stále väčšími kameňmi, až skončíme štverajúc sa popri pobreží po skalách, na ktorých sa skoro prizabijeme.

Ale to more a pláže! Úžasné niečo!

Takisto miestna flóra. Akoby z iného sveta. Husté divoké lesy s borovicami i kaktusmi a zvláštnym pichľavým ovocím.

Hľadať za tým treba istého profesora, ktorý sem kedysi priniesol množstvo exotických rastlín a vytvoril tu akoby botanickú záhradu. No a samozrejme, skaly rozličných farieb, veľkostí, zákerností. Jedinečný prírodný úkaz. Tie sem asi profesor nedoniesol… Možno Poseidón :)

Komiža – romantika na druhú

Kto by to bol povedal, že na šiesty deň sa táto romantika ešte vygraduje? Mesto Komiža, ktoré je najväčšie na ostrove Vis, nás úplne uchváti. Leží pod najvyšším miestnym vrchom v širokej zátoke.

Príroda v spojení s históriou a nádherným živým centrom, kde po večeroch hrajú miestni hudobníci doslova na city :) Prechádzať sa za svitu mesiaca jeho uličkami, kochať sa pohľadom na historické budovy a kamenné domčeky.

Alebo si v noci spraviť spontánny výlet motorovým člnom na jednu z neďalekých pláží a pri vínku si užívať hviezdy až dokedy sa nezdvihne prudký vietor a len tak-tak sa stihnúť bezpečne vrátiť na jachtu. (Ako sa zvykne povedať v našej partii: It was just LTT.”)

Vis – stratený v čase

Najstarší a najvzdialenejší ostrov od chorvátskej pevniny. To je Vis. Po Komiži pristaneme na brehu rovnomenného historického mestečka. Vis je jediným miestom ostrova, ktoré je spojené so Splitom každodenným trajektom a katamaránom.

Môže sa popýšiť zrúcaninami starými stovky až tisícky rokov. Pevnosti, kláštor, kostol či antické kúpele… Už v roku 397 p.n.l. tu stála grécka osada Issa. Odtiaľ potom obyvatelia expandovali do ďalších miest. Za čias Napoleona tu mali svoju základňu Angličania. Dodnes tu môžete vidieť pozostatky piatich pevností.

Mestečko vám zároveň poskytne očarujúci výhľad na more a priľahlé zátoky. Stačí vybehnúť na niektorý z kopcov, ktorých je tu celkom dosť. A mestská pláž z jemného štrku je naozaj na jednotku, krásna a ani za ňou nemusíte chodiť ďaleko. Nájdete ju hneď za kostolom, kúsok od prístavu. Ďalšie sa nachádzajú v odľahlejších častiach, za mestom. Aj nudapláže.

A ak ste vášniví potápači, tlak vám možno zdvihne infoška, že tunajšie vody ukrývajú niekoľko vrakov lodí…

Bláznivá plavba

Cestou späť do Splitu zažijeme aj plachtenie na „plný kotol”. Vietor nám praje až príliš. Podľa kapitána ide o piaty stupeň – takzvaný jugo, pri ktorom je to už na rozmedzí srandy, adrenalínu a nebezpečenstva. No ešte predtým stihneme skočiť naposledy do mora. Niektorí skôr, iní až vtedy, keď už by nemali… Potom len vidno vzďaľujúcu sa jachtu a smejúcu sa posádku.

Cítiť silný protiprúd a pri každom pokuse dostať sa na palubu človeku strháva plavky. Ešte dobre, že máme na palube hasiča, ktorý vie vyloviť aj jednu takúto bláznivú veľrybu.

Obrovské vlny trvajú viac než dve hodiny. Zrejme sme naozaj dobrá partia, lebo takmer nikomu nie je zle, všetci sa bavia, niektorí si aj hoďku pospia, hoci loď takmer leží na boku. Máme šťastie dokonca aj na delfínov! Niektorí ich vidíme po prvýkrát v živote. No Poseidóna zrejme trošku serieme, lebo nám zmetie do mora uterák, plavky, mobil to prežije len o vlások… A ak si dakto chce v týchto vyhrotených hodinách zapáliť, Poseidón vždy zahasí. Fajčeniu nefandí.

Pulzujúci Split

Split má naozaj nádherné historické centrum a žije to tu korona-nekorona. Strávime v ňom posledný večer pred odchodom na Slovensko. Medzi kvapkami dažďa si odbiehame z baru na romantické nočné prechádzky historickým centrom a trochu sentimentálčime. Pri pohľade na zvyšky paláca rímskeho cisára Diokleciána niekedy z 3. storočia sa vraciame v čase. Tento cisár, známy okrem iného aj tým, že prenasledoval a zabíjal kresťanov, založil aj samotné mesto Split. Tým si to aspoň trochu vyžehlil :)

Zvuky veselej balkánskej hudby nás zaviedú do parku, kde sa koná menší festival. Ľutujeme, že sme v tomto meste až v posledný deň a navyše v blbom období. Inak by bolo super užiť si to tu naplno so všetkým aj viac než niekoľko hodín. Ale slovenskí antikoroňáci by nás asi ukameňovali :)

Stíhame sme sa vrátiť 31. augusta tesne pred povinnou karanténou (It was just LTT”), ale my v nej pre istotu zostávame tiež. Lebo hoci samotná Bratislava patrila do červenej zóny skôr než celé Chorvátsko, nikdy neviete, náhoda je blbec…

Sme plní zážitkov a endorfínov, ktoré nám pomôžu prežiť nasledujúci polrok, ktorý bude možno plný obmedzení a nebude až tak fandiť slobode a zábave...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Odborníci porazili Matoviča. Na svadbách bude nakoniec len 30 ľudí

Nebudem už bojovať za slobodu nezodpovedných ľudí, tvrdí premiér.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Jedného dňa neprídu bociany

Mysleli sme si, že temná budúcnosť ostane scenárom katastrofických filmov, ale nie.


Už ste čítali?