reklama

Monika v krajine recesie

Pobaltie. Päť dní. Približne tritisíc kilometrov. Autom stále na sever: Poľsko, Litva a Lotyšsko. Vstávanie okolo tretej nadránom, alebo zaspávanie až o pol šiestej ráno. Pretože dni sú krátke. A my sme príliš nároční na zážitky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Päť dní - pre niekoho bežný pracovný týždeň. No my sme sa ho rozhodli ignorovať a namiesto toho sme si každý zbalili ruksak, nejakú „poživeň“, rezervovali ubytovanie a hor sa na neznáme miesta!

Takmer každý deň nás čakalo v priemere šesť hodín cestovania v aute a potom zvyšok dňa - čo nohy dajú. Poďte sa spolu so mnou vybrať na potulky krajinami, ktoré toho majú so Slovenskom spoločného viac, ako by ste si možno mysleli... Spomeniem najmä tri veci: nízke ceny, sýte jedlá, ale i rozbité cesty.

Poľsko – história, picie a jajanica

Výlet sa začal u našich severných susedov. V hlavnom meste - Varšave. Vopred sme si pripravili plán, čo všetko chceme vidieť a stihnúť. Samozrejme, riadne „kombo“ pre naše nohy. Ale stálo nám to za to.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pozreli sme si historické námestím s kráľovským zámkom Wawel, Kopernikovo vedecké centrum, parky, či pamiatky z temného obdobia druhej svetovej vojny.

Historické centrum Waršavy
Historické centrum Waršavy (zdroj: Monika Kusendová)

Asi najdlhšie sme hľadali zvyšky múru z niekdajšieho geta. Stáli v jednej záhrade, do ktorej bol časovo i strategicky obmedzený prístup. Zlyhali aj naše nápady preliezť. Tak sme len s tvárami pritisnutými k plotu prinútili oči, aby sa hrali na ďalekohľad...

No, aby to nebolo len o pamiatkach, pridám zopár vtipných zistení:

Ak si niečo vypýtate po anglicky, odignorujú vás. Ak však poviete po poľsky čo len zopár slov, Poliaci sú zrazu ochota sama.

Názorná ukážka: „Please, five shots of this kind of vodka.“ Odpoveď: „You should go to ask this drink to bar.“ Skúste sa však „hecnúť“ a z päty vydolovať aspoň dve-tri poľské slovíčka: Picie, proszę (niečo na pitie, prosím vás)... pięć.” (päť)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak k tomu ešte pridáte „origoš“ poľský názov alkoholu a ani sa pritom nezakokcete a dokonca sa ani nezačnete smiať, máte vyhraté. A už sa to nesie a onedlho pred vami konečne stojí „welcome drink“ tohto výletu. Začíname!

Potulky Varšavou
Potulky Varšavou (zdroj: Monika Kusendová)

A čo na jedenie? Ak vás zaskočí hlad, skúste si zapamätať toto slovíčko. Je také vtipné, že keď sa raz na vás „nalepí“, istotne ho nezabudnete: jajanica (rozumejte praženica). Taktiež sa oplatí varovať vás pred dvoma druhmi zavádzajúceho ovocia. Presnejšie, pozor na rozdiel medzi jahodou a čučoriedkou! Na prvý pohľad úplne rozdielne, ale Poliaci to vidia inak. Teda, my to v ich podaní vidíme inak. Ak si kúpite jogurt, na ktorom bude napísané jagoda a napriek tomu bude na kelímku obrázok čučoriedky, nie ste debilní, to tak naozaj má byť. Skúste nájsť druhý jogurt s nápisom truszkavka a až tam bude nakreslená naozajstná jahoda. Dobrá „hovadina“, že?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Litva – chaos, krása a mystika

Diaľnice? To čo je? Nepoznajú...

Ich jazyk je naozaj zvláštny, podľa rozprávania tunajšieho pripitého Rusa, Litvania vlastný jazyk ani nemali, tak si to „zmotali". Ak sa do neho započúvate, máte dojem, že ide o zmes ruštiny, fínčiny, ale na počudovanie tam počujete aj nemecké či talianske slová. Fantázii sa medze nekladú, každý si tam môže nájsť to svoje.

Gediminasova veža v Litve
Gediminasova veža v Litve (zdroj: Monika Kusendová)

Jedno z veľkých pozitív, ktoré si neodpustím nespomenúť, sú veľmi krásni ľudia. Plavovlasí, modro a zelenookí s jemnými črtami a peknými postavami. Alebo čo ma najviac „odpálilo", bola netradičná kombinácia ebenových vlasov, modrých alebo zelených očí a bledej pokožky. Keď stretnete takýchto ľudí v ich tradičných krojoch alebo historických odevoch na turistických miestach, poviete si, že pre toto by sa tu oplatilo zotrvať aj dlhšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A miesta, ktoré by ste určite mali vidieť?

Hlavné mesto Vilnius je približne rovnako veľké ako Bratislava. Nájdete tu veľké množstvo brokových stavieb a chrámov vraj najviac zo všetkých štátov východnej Európy.

Okrem historických a kultúrnych pamiatok tu majú aj istú recesistickú republiku, zvanú Užupis. Jej rozloha je asi pol kilometra štvorcového a žije tu niečo okolo sedem tisíc ľudí.

Riadi sa veľmi jednoduchými pravidlami v znení: „Každý tu má právo byť šťastný, rovnako i nešťastný.“

Hlavné mesto Litvy - Vilnius
Hlavné mesto Litvy - Vilnius (zdroj: Monika Kusendová)

V deň svojich narodenín som sa ocitla na ozajstnom rozprávkovom mieste. Krásny hrad na malom zelenom ostrovčeku uprostred jazera plného labutí. Trakai. Ak na chvíľu zavriete oči, môžete si predstaviť stredovekých križiakov či iných rytierov, ktorých stopy tu ostali nezmazateľne zapísané. Človek neverí vlastným očiam, keď sa z fotografií v múzeu dozvie, že tento hrad doslova znova postavili z ruín až niekedy v osemdesiatych rokoch. To by sa asi na Slovensku nemohlo stať. Či? Peniaze by sa možno aj našli, len by sa mohli na polceste záhadne stratiť...

litovský hrad Trakai
litovský hrad Trakai (zdroj: Monika Kusendová)

Ďalšia cesta v ten deň viedla na Horu krížov. Pôvodne posvätné kresťanské miesto vzniklo už počas devätnásteho storočia. Je plné krížov rôznych veľkostí, z rôznych krajín. V časoch, keď bola Litva súčasťou Sovietskeho zväzu, toto náboženské miesto predstavitelia režimu niekoľkokrát zničili. No obyvatelia sa nevzdali. Kríže vztyčovali znova a znova. No rovnako ako hlboko veriacich, tu stretnete i „metlákov" a iné „satanove duše“.

Hora krížov v Litve
Hora krížov v Litve (zdroj: Monika Kusendová)

Lotyšsko – gotika, párty mesto a Google translator

Ešte v ten večer sme stihli prísť aj do Rigy. Mesto kostolov má naproti Vilniusu trocha ostrejšie a gotickejšie tvary.

Hlavné mesto Lotyšska - Riga
Hlavné mesto Lotyšska - Riga (zdroj: Monika Kusendová)

Pobyt v tomto meste možno najlepšie vyjadrím dojmovým statusom na sociálnej sieti:

„Vyber sa v noci pártiť do ulíc a budeš rád, keď ťa „vypľuje“ o pol šiestej ráno. To čaro, keď si na svoje narodeniny buchneš šampus priamo v centre hlavného mesta Lotyšska a pokúšaš sa nájsť bar, kde sa tancuje. Lenže tu prevažuje rocková a metalová hudba a na tú to naozaj ide veľmi ťažko. Ale tak, všetko sa dá, pokiaľ si za každú srandu.

Povieš si, že tuná v centre je dosť draho, tak si radšej kúpiš jeden „long island“ (miešaný drink s obsahom vodky, ginu, tequilly a rumu) a budeš mať vystarané. Omyl, večer po viacerých long islandoch skončí pri ich typickom drinku, zvanom „swimming pool“ – farby to hádže rôznorodé a rovnako vyzerá aj nasledujúce ráno.

párty v lotyšskej Rige
párty v lotyšskej Rige (zdroj: Monika Kusendová)

Ten pocit, keď sa zobudíš o jednej v noci v čarovnom lotyšskom hosteli na to, že ti niekto stláča kľučku a klope na dvere...

Nikto sa spočiatku neozýva, a tak sa zamyslíš nad svojou obličkou a obchodom s bielym mäsom. No po chvíli recepčná dnu bez varovania len tak vpustí ďalšieho hosťa. Podivný Indián, no nikoho do rána nezabil. A recepčná? S tou sa dalo komunikovať väčšinou len cez Google translator, lebo na otázky v angličtine odpovedala iba menšími záchvatmi smiechu."

Posledný deň nášho výletu sme po úspešnom prekonaní opice navštívili typický lotyšský skanzen. Bolo balzamom na dušu prechádzať sa po historickej dedinke, situovanej v lese. Obdivovať drobné drevené chatky so slamenými alebo machovými strechami. Sledovať ľudí v krojoch, predvádzajúcich tradičné remeslá. Ochutnávať tunajšie dobrôtky, ktoré pripravili priamo pred vami na starý dobrý spôsob.

lotyšský skanzen
lotyšský skanzen (zdroj: Monika Kusendová)

A na záver sme sa rozhodli, že je čas sa schladiť. Vybrali sme sa na miestne „letovisko“ pri pláži Jurmala. Baltické more bolo studené, ako sa dalo očakávať. Malo možno okolo osemnásť stupňov. Ale miestni sa tvárili, že má oveľa viac. Malé deti sa tu kúpali i o ôsmej večer, keď už slnko nehrialo. Žiadne fajnovky.

pláž Jurmala pri Baltickom mori
pláž Jurmala pri Baltickom mori (zdroj: Monika Kusendová)

Perličky na záver

Vedeli ste, že v týchto dvoch pobaltských štátoch majú ešte nižšiu minimálnu mzdu ako na Slovensku? O viac ako päťdesiat eur. V Litve zarobia najmenej 381 eur a v Lotyšsku o euríčko viac.

Rusov je tu stále značné percento, ale v láske ich príliš nemajú.

Vyzerá to tak, že na Pobaltí je detská práca úplne v pohode - deti majú naozaj zaujímavé „brigády". Robia všetko, zarábajú si rôznymi pochybnými spôsobmi, nikto sa nad tým nepozastavuje a decká vyzerajú šťastne.

Predmestia sú tu aspoň také strašidelné, aké krásne sú centrá. Chudoba verzus blahobyt. Táto priepasť je tu veľmi viditeľná.

Monika Kusendová

Monika Kusendová

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  145x

Som nezastaviteľný optimista, ktorý žije písaním, dobrodružným cestovaním, históriou a športom, najmä behom. Práve písanie je môj spôsob, ako spraviť svet krajším, zaujímavejším, zábavnejším a motivovať aj ďalších ľudí, aby si život užívali na 200 percent :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu