reklama

Výletná plavba, na ktorej môžete aj zomrieť!

Predstavte si obrovskú výletnú loď, na ktorej nájdete naozaj všetko. Od reštaurácií, bazénov, kasín, divadiel až po márnicu. Počíta sa so všetkým, pretože niektorí ľudia si život naozaj užívajú tak akoby mali ďalší deň zomrieť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Ten pocit, keď sa naloďujete na obrovský plávajúci hotel spolu s ďalšími stovkami ľudí a potom sa zopár hodín strácate a neviete, kde je čo. Ráno si idete zabehať pri východe slnka po palube a navôkol nič, len šíre more a jeho šum! Potom šup ho do bazéna či vírivky s drinčíkom v ruke. Na obed celé poschodie jedla, že človek od radosti nevie, čo si naložiť. Večer vás čaká slávnostná večera, nahodíte sa do gala, idete do divadla, potom sa vyblázniť na diskotéku, pozeráte film pod holým nebom, alebo sa len tak preháňate po palube, ležíte na ležadle a sledujete hviezdy, ktoré sú tu akési krajšie... Nasledujúcich dvanásť dní ste zakaždým na inej pevnine. Robíte si, čo chcete, skúšate nové veci, spoznávate kultúry, krajinu. Takto nejako chutí sloboda!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Výletná loď MSC Divina v prístave pri jednom z výletov.
Výletná loď MSC Divina v prístave pri jednom z výletov. (zdroj: Monika Kusendová)

Miami - aligátory, papagáj a miešanci

Prílet do najväčšieho mesta Floridy vyzeral hladko. Žiadne komplikácie na letisku. No až o štyri dni neskôr som sa dozvedela, že z Kanady tam vraj v ten istý deň priletel nejaký psychopat, ktorý streľbou zabil piatich ľudí... No dobre, šťastie úradovalo a aj skutočnosť, že som bola mimo internetu a všetkých médií urobila svoje. V Miami sme pobudli deň pred plavbou a posledný deň pred odletom domov. V tomto meste mali celkom „lepy“ z nastávajúceho funkčného obdobia pána papagája, pardón, prezidenta, pretože na celej Floride je viac ako osemdesiat percent prisťahovalcov a väčšina rozpráva po španielsky. V televízii tu stále šli správy o ňom a v ľavom rohu odpočítavali čas do jeho nástupu. No, ktovie, koľko cudzincov tu zostane, keď sa sem vrátim nabudúce...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prvý deň sme len chvíľu vychodili svoje napuchnuté nohy z dlhého letu a prezreli si okolie. Potom hor sa spať, pretože ďalšie noci už nebude kedy!

Výhľad na Miami pred vyplávaním.
Výhľad na Miami pred vyplávaním. (zdroj: Monika Kusendová)

V posledný deň sme sa vybrali do Národného parku Everglades, kde boli hlavnou atrakciou aligátory. Približne polhodinu sme brázdili vody močiarov na špeciálnych vznášadlách a sledovali lenivo ležiace aligátory. Vôbec nevyzerali nebezpečne, ani že by sa im chcelo niekoho chnapnúť, ak by náhodu spadol do vody. Avšak, večer pred výletom si niektorí robili žarty, ako raz niekoho museli ťahať z bažín bez nohy. Ďalší mi zase povedali, že týmto zvieratkám vytrhali všetky zuby, aby boli neškodné. Tak dobre, zoberte si z toho, čo chcete. Verte si, čomu chcete. Alebo to jednoducho príďte zažiť a posúďte sami!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Plavba po močiaroch s aligátormi.
Plavba po močiaroch s aligátormi. (zdroj: Monika Kusendová)

Z močiarov sme sa všetci vrátili bez strát končatín a ani nik neskúšal otvárať aligátorom ústa, či naozaj nemajú zuby. V miestnych suveníroch nás celkom pobavil suvenír a´la mini aligátorí skalp. Pýtali zaň dvadsaťpäť dolárov. Dobre, to sa radšej oplatí ukradnúť alebo si spraviť vlastný.

...tam tak spadnúť...
...tam tak spadnúť... (zdroj: Monika Kusendová)

Nasledovala mini prehliadka Miami – Ocean Drive a Miami Beach. Mesto bolo tu na pobreží na rozdiel od vnútrozemia čistučké a aj ľudia boli slušní. Popri pláži človek videl celkom dosť bežcov, ako trénujú bosí po piesku a mal sto chutí sa ku nim pridať. Samotná pláž bola troška chladnejšia ako tie na ostrovoch a podúval tu vietor, ale zase bola bohatá na výhľady a veľmi dlhá. Tak sme sa tu na chvíľku šľahli do piesku, aby sme si dopriali krátkeho šlofíka a užili si posledné lúče slnka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pláž Miami Beach.
Pláž Miami Beach. (zdroj: Monika Kusendová)

Večer boli na programe ešte nákupy v miestnych veľkoobchodoch s mega výpredajmi, takže to skončilo tak, že väčšina z nás otrieskala majland. Ale zrejme si povedali, že im to je jedno, sú tu len raz, tak potom pokojne môžu jesť ďalší mesiac len tresku s rožkami.

Jamajka - tráva, pralesy, bordel a vypínačky

Druhýkrát v živote som navštívila tento divoký ostrov. Je to miesto plné kontrastov. Na jednej strane panenská príroda, husté lesy všade navôkol, popri ceste môžete vidieť obrovských pavúkov či tropické rastliny. Na strane druhej dosť veľký neporiadok v obývaných častiach, odpadky len tak v kanáloch. No, z toho vyplýva poučenie, že marihuana vás zrejme poriadku nenaučí. Naša skupina tiež mala česť vyskúšať ich typické brownies koláčiky alebo šúľané jointy. Ponúkol nám ich náš šofér a sprievodca po ostrovoch. Sám mal oči červené ako králik.

Všetko sa utápa v lesoch...
Všetko sa utápa v lesoch... (zdroj: Monika Kusendová)

Ukázal nám krásy ostrova - ich „hlavné cesty“, ktoré vedú cez husté pralesy, ponad útesy a často sú len z hliny a kameňov, luxusné letné sídla hviezd verzus kontajnerové sídla a bary domácich, zátoku nad Ocho Rios a potom nás zaviezol na jednu z pláží s nádhernou azúrovou vodou.

Výhľad na zátoku Ocho Rios.
Výhľad na zátoku Ocho Rios. (zdroj: Monika Kusendová)

Vybláznili sme sa v teplučkom mori, vyhrievali sa na horúcom slnku a všade navôkol sa niesla hudba Boba Marleyho a v povetrí bolo cítiť tú ich posvätnú rastlinu.

Krásna pláž na Jamajke.
Krásna pláž na Jamajke. (zdroj: Monika Kusendová)

Cestou späť si niektorí vzali od šoféra jointa alebo koláčik a skončilo to tak, že po vystúpení z autobusu nedokázali chodiť, hovoriť, len sa na všetkom a na každom smiali. To by teda vysvetľovalo, prečo sú domajší takí bordelári. Keď sú takíto neschopní a odpísaní po väčšinu dňa, asi len ťažko nájdu odpadkové koše a ani by ku nim nedošli, i keby chceli.

Aruba - no stupid people, only peace!

Tento maličký ostrov, ležiaci v súostroví Malých Antíl a patriaci Holandsku, mi mnohí ospevovali už dlho pred príchodom. A mali pravdu. Jeho malebnosť šla ruka v ruke s jeho krásou. Ak ste sa vyškriabali na najvyšší vrch ostrova, čo predstavovalo výšku asi stošesťdesiat päť metrov, mohli ste vidieť pobrežie Venezuely, ktorá bola vzdialená len dvadsaťdeväť kilometrov.

Navyšší vrch ostrova Aruba.
Navyšší vrch ostrova Aruba. (zdroj: Monika Kusendová)

Deti tu musia byť poriadne inteligentné, keďže sa podľa slov sprievodcu už na základných školách učia tri jazyky – angličtinu, španielčinu a holandčinu. Avšak po jeho hláške: „Ďalší rok zavedieme aj čechoslovenčinu,“ som sa zamyslela nad tým, že asi až také inteligentné nie sú, ak majú zemepis v tomto pozvoľnejšom duchu. Holandsko si tu udržuje svoj vplyv aj vďaka tomu, že poskytuje mladým štipendiá, aby šli študovať ku nim. Mnohí si potom v Holandsku nájdu aj prácu a tam hádam zistia aj to, že žiadne Československo ani čechoslovenčina neexistujú...

Celý ostrov vyzerá ako také malé Mexiko a výhľady sú naozaj krásne. Môžete sa vydriapať na kopce, alebo ku majáku, odkiaľ máte celý ostrov ako na dlani.

Také malé Mexiko...
Také malé Mexiko... (zdroj: Monika Kusendová)

Majú tu mnoho zaujímavých atrakcií, dá sa tu napríklad potápať v ponorke ku vraku lode z druhej svetovej vojny, pozrieť si podmorský svet či šnorchlovať.

Stále je tu čo robiť.
Stále je tu čo robiť. (zdroj: Monika Kusendová)

A pláže? Raj na zemi! Bielučký piesok, tyrkysové more, ktoré má farbu krajšiu ako jasné nebo. A ten pokoj, ktorý tam vládne!

Rozprávková pláž toto :)
Rozprávková pláž toto :) (zdroj: Monika Kusendová)

A navyše si na viacerých miestach všimnete zvláštny nápis: „No stupid people!“ Hm, žeby teda žiadni debili? Super!

Je treba,vedieť, čo je zakázané! :D
Je treba,vedieť, čo je zakázané! :D (zdroj: Monika Kusendová)

Máte sto chutí tam zostať aspoň o deň dlhšie. Ale nie, treba sa pobrať ďalej!

Dominikánska republika a ostrov Saona - prajem veľa zážitkov a rumu!

Dominikánska republika patrí ku naozajstným rajom a nielen tým daňovým. Užívali sme si už výhľad z lode, tesne pred pristátím – všade zeleň, golfové ihriská a malebné zátoky. Tu nás čakal výlet na ostrovček Saona. Nalodili sme sa na rýchločln, ktorý viacerým z nás uštedril poriadnu sprchu. Zmylo nás ako špiny. Asi po dvadsiatich minútach sme sa vylodili na ostrovčeku. Najprv nás čakal obed pod palmami v štýle all you can eat a potom rum v štýle all you can drink.

All inclusive mimo civilizácie a pod holým nebom :)
All inclusive mimo civilizácie a pod holým nebom :) (zdroj: Monika Kusendová)

No krása! Bola to neopakovateľná atmosféra. Mali sme tu všetko, čo sme si mohli priať – krásnu pláž a prírodu, more, veľa jedla a pitia. Boli sme šťastní len tak. Bláznili sme sa vo vlnách, slnili sa na piesku, a keď sa zrazu nebo zatiahlo a začali padať dažďové kvapky, nič to, šli sme na rum.

Pohodičkaaa :)
Pohodičkaaa :) (zdroj: Monika Kusendová)

Cestou späť z ostrova nás čln vyhodil len tak v strede tyrkysového mora s fľašou rumu a rumovým koláčikom, že hor sa hľadať hviezdice! No dobre, ako poviete! Hviezdic tu bolo naozaj požehnane. Boli obrovské oranžové alebo sýtočervené. Museli sme si však dávať pozor, aby sme ich nevyberali príliš nadlho nad vodu, inak by doplatili na našu zvedavosť životom. Ani odtiaľto sa nám príliš nechcelo ísť, veď sme mali všetko, hoci sme boli mimo civilizácie. Ale tak, loď nepočká, iba žeby sme opili aj kapitána...

vylovená hviezdica
vylovená hviezdica (zdroj: Monika Kusendová)

Na pobreží to chcelo ešte chytro nejaké nákupy suvenírov. Teda, mali to byť nákupy, ale predavač mal aj asi po desiatich minútach „na háku“ , tak som bola nútená suveníry ukradnúť. Trápne, ale poteší. A teraz chytro späť na našu výletnú loď, ak by si zmyslel ma naháňať!

Bahamy - raj hviezd a čajok

Hlavné mesto Bahám - Nassau som tiež navštívila už po druhýkrát, ale o to viac som sa tešila na tunajšie krásne zátoky a pláže. Počasie tu vždy býva o niečo chladnejšie ako na okolitých ostrovoch, ale to človeku vôbec nebráni naplno si užívať všetku krásu navôkol. Plavili sme sa malým člnom okolo tyrkysových zátok so sídlami hviezd, luxusného hotela a akvaparku Atlantis – na akvapark by ste ešte naškriabali, ale ak by ste tu chceli prespať, počítajte s tisíckami dolárov. Ale pozrieť sa môžete!

Pri letnom sídle Nicolasa Cagea.
Pri letnom sídle Nicolasa Cagea. (zdroj: Monika Kusendová)

Náš výlet sa skončil na pláži zvanej Paradise. Voda a príroda tu boli naozaj krásne, ale miestni zase raz bordelári a čajky tu mali tiež bohatú kolóniu. Potácali sa na svojich krivých tenkých nožičkách a čakali, kde kto čo odhodí.

Tyrkysové zátoky a v pozadí Atlantis.
Tyrkysové zátoky a v pozadí Atlantis. (zdroj: Monika Kusendová)

Keďže tu dosť fúkal vietor, boli aj veľké vlny, tak sme do nich skákali ako malé deti a sem-tam nás tak zalialo, že sme mali problém sa znova vynoriť. Ale nie je nad to občas sa poriadne vyblázniť.

Rozbúrené more na Bahamách.
Rozbúrené more na Bahamách. (zdroj: Monika Kusendová)

Cestou naspäť sme sa ešte rozhodli nájsť na ostrove bankomat, lebo nejako dochádzali peniaze. Ale bola to asi tá najväčšia hovadina, akú môžete spraviť. Buď nefunguje, nezoberie vám kartu alebo vám to vypľuje Bahamský dolár s nejakým kráľom z lesa, ktorý vám je tak na dve veci. No dobre, tak pôjdeme z týchto ostrovov holí, bosí, nič iné nám nezostáva. Ale ešte nás čakal jeden deň plavby loďou späť do Miami a tam bolo o nás postarané!

Výletná loď MCS Divina - všetko, čo stihnete a zvládnete!

A na záver treba ešte detailnejšie popísať výletnú loď, ktorá sa stala na niekoľko dní mojím domovom. Bola som na nej už druhý rok, patrila talianskej spoločnosti, tak sa aj všetko riadilo v tomto duchu – kuchyňa, kultúra, dresscodes, jazykové hodiny. Ako som už hovorila, mali sme tu všetko – zábavu, šport a iné aktivity, jedla a pitia viac ako bolo potrebné a takisto aj kultúru. Celkovo nás bolo na lodi okolo tisíc tristo päťdesiat, plus lodný personál a odborníci asi ďalších päťsto minimálne. Čiže, ako hadov. Hady v lietadle, teda na lodi :D :D

Výhľad z lode
Výhľad z lode (zdroj: Monika Kusendová)

Bolo tu veľa mladých ľudí, ktorí sa sem prišli odreagovať, ale asi štvrtinu tvorili starí ľudia, ktorí sa ledva hýbali a človek mal dojem, že sem prišli zomrieť. Asi aj pre tieto dôvody mali na lodi márnicu. Ktovie, koľkokrát ju už použili? Alebo neskladujú mŕtvoly spoločne s fľašami alkoholu? Byť naložený v ľade spolu s kapitánom Morganom, to musí byť celkom šupa! No dobre, ale dosť už bolo čierneho humoru, aby tak raz nezamrazili aj mňa.

Spoločne s kamarátkou som bývala vo vnútornej kajute, čo znamenalo, že sme mali namiesto okna zrkadlo. Hm, celkom slušné halušky z toho boli, nikdy sme nevedeli, aký je čas, najmä, keď sme viackrát preklenuli časové pásma a čas sa posúval tam a späť. Tak potom sme to nechali na pocitoch a odhadoch.

Na lodi sme strávili dva celé dni, v ostatné sme chodili na výlety po ostrovoch. Tieto dni sme ale využívali naplno. Ráno to chcelo nejaký šport – nachádzali sa tu posilňovňa aj bežecký okruh. Bol to zážitok behať po lodi, zatiaľ čo ona sa hýbala tiež, meralo to potom celkom zaujímavé tempo na hodinkách a aplikáciách. Potom nastal čas na oddych – vírivky, bazény, drinčíkovanie a mrte veľa jedla – našťastie tu mali taliansku kuchyňu, tak človek nemusel jesť tie ťažké americké „šajby“.

Ooddych, to je to, čo mi treeba :)
Ooddych, to je to, čo mi treeba :) (zdroj: Monika Kusendová)

Podvečer sme sa vždy vybrali hrať kalčeto alebo karty, človek však nesmel prehrať, lebo mu „hrozil“ panák. Najväčšia zábava však bola sledovať tunajších dôchodcov, ako pravidelne každý večer gamblia v kasínach. Dobrá generácia a dobré dôchodky očividne! Večer nás potom čakalo divadelné predstavenie – Piráti z Karibiku, Maska, La Traviata či Michael Jackson v podaní profesionálnych tanečníkov, spevákov a artistov.

Divadelné predstavenie Maska.
Divadelné predstavenie Maska. (zdroj: Monika Kusendová)

A potom hor sa na minimálne trojchodovú večeru do noblesnej reštaurácie! Dávali tu ozaj mňamky, ktoré mi budú chýbať a navyše celkom zdravé veci. Príjemná bola aj atmosféra, boli sme dobrá partia, tak sme sa vždy pri večeri skvele zabavili a nasmiali.

Pri večeri :)
Pri večeri :) (zdroj: Monika Kusendová)

Po takomto naladení, kto ešte vládal, išiel si posedieť na niečo dobré ku bazénu a potom sa vytancovať na diskotéku. Nakoniec sa po rozhojdaných chodbách vracať na svoju kajutu a občas mať problém ju nájsť. Ale po pár hodinách spánku znova naplno fičať a užívať každý moment!

Monika Kusendová

Monika Kusendová

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  145x

Som nezastaviteľný optimista, ktorý žije písaním, dobrodružným cestovaním, históriou a športom, najmä behom. Práve písanie je môj spôsob, ako spraviť svet krajším, zaujímavejším, zábavnejším a motivovať aj ďalších ľudí, aby si život užívali na 200 percent :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu