reklama

Bosorka, Chajo z kontajnera či prekliaty dom - aj takto môže vyzerať vianočné koledovanie

Už si ani presne nepamätám, kedy sme s touto tradíciou začali. No na tom nezáleží...

Bosorka, Chajo z kontajnera či prekliaty dom - aj takto môže vyzerať vianočné koledovanie
tradičné vianočné koledovanie v krojoch a s betlehemským svetlom (Zdroj: Monika Kusendová)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Podstatné je, že dnes si už Vianoce bez koledovania ani nevieme predstaviť. Vďaka nemu sú plné zážitkov, ktoré iní možno nikdy nezažijú.

Každý rok sme si vyhradili čas na tieto krásne tradície dva, prípadne tri dni pred Vianocami. Chodievali sme stála zostava troch dievčat. Vždy sme predtým trocha stresovali, pretože spravidla ostávalo málo času na preskúšanie. No keď sme už mali za sebou niekoľko domov, získali sme istotu a začali sme si užívať sviatočnú atmosféru.

Ten pocit, ktorý sme zažívali zas a zas, keď sme videli dojaté tváre so slzami v očiach a úsmevom na perách nenahradí nič.

Prinášať radosť Vianoc do ľudských sŕdc bolo naším poslaním, akékoľvek odmeny boli nepodstatné.

tradičné vianočné koledovanie v krojoch a s betlehemským svetlom
tradičné vianočné koledovanie v krojoch a s betlehemským svetlom (zdroj: Monika Kusendová)

 

No samozrejme, aj majster sa občas utne, preto sa nám stávali aj veci, nad ktorými sa rozum zastavuje a so smiechom na ne spomíname dodnes.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. Prekliaty dom

Prechádzali sme večernou ulicou a zrazu sa v tme zjavili podpití chlapi. Mali sprosté reči, tak sme im niečo vulgárne odsekli. Ale asi sme radšej mali držať huby a prejsť nevšímavo okolo, pretože sa vzápätí po nás rozbehli. Ešte aj s vlčiakom. No čo viac treba? Začali sme šprintovať, čo nám sily stačili. Potom jednej z nás prišla na um spásonosná myšlienka. Chytro nájsť nejaký dom, kde nám určite otvoria a začať koledovať. Dobre, nápad sa to nezdal zlý...

To sme však prehodnotili už o malú chvíľku. Ožratí úchyláci aj agresívni vlčiak sa síce stratili, ale my sme zistili, že s dychom sme úplne, veď viete kde, a ľudia, ktorí nám otvorili, čakali, kedy už spustíme pesničky. Pokúsili sme sa teda. Výsledok bol taký, že po každom slove to vyzeralo, že niekoho poráža a onedlho sa zrúti zo schodov. Boli sme radi, že nás nevysmiali a nevyhodili, dali nám zopár drobných a niečo pod zub, zaželali im krásne Vianoce a chytro sa zberali preč.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O rok sme sa rozhodli, že si v tomto dome napravíme reputáciu. Aby sme zotreli vlaňajšiu hanbu. Podaril sa však presný opak. Hneď, ako nám otvorili a začali sme spievať, nás chytil záchvat smiechu. Najprv sme sa udržali ešte aspoň tak, že vždy niektorá vydržala spievať, ale nakoniec už ani to nie. Jedna z nás sa pokúsila o ospravedlnenie: „Prepáčte, nám sa toto inak nestáva. Baby, no tak!“ Asi nám už úplne prepalo, lebo sme sa začali smiať ešte viac. Tak sme nakoniec zmotali aspoň jeden verš a pratali sa preč.

Ktovie, možno sa raz odvážime aj do tretice... Ale rozhodne je niečo na tom dome zle...

2. Bosorka

Dotyčná teta, ktorú sme tiež poctili vianočnými koledami a veršom, patrila medzi typické dedinské všetečnice. Všade musela byť, všetko musela počuť a vidieť. Po tom, čo sme jej zaželali krásne Vianoce a ona nás ponúkla rôznymi domácimi dobrôtkami, sme sa pobrali ďalej. Zanedlho sme však počuli, ako buchli dvere na jej dome. Obzreli sme sa a teta sa zakrádala za nami. Najprv sme si ju nevšímali. No stále sme počuli kroky. Potom sme sa pobrali k ďalšiemu domu, aby sme aj ďalším povinšovali pekné Vianoce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predtým sme sa však ešte poobzerali a jedna z nás nahlas vyslovila otázku: „Kde ja tá bosorka, už nás neprenasleduje?“ Ihneď sa neďaleko ozvala odpoveď: „Tu som,“ a vzápätí sa zjavila aj všetečná teta.

No, mysleli sme si, že umrieme od smiechu. To sú prípady. To sú ľudia. Ako z rozprávky.

3. Chajo z kontajnera

V našej dedine máme takmer legendárnu postavičku. Je postrachom detí, ale i dospelých. Najmä vo večerných hodinách. Hovoria mu Chajo. Známy je tým, že rád vyskakuje z kontajnerov na nič netušiacich ľudí. Asi nikdy nie je triezvy, tak mu to možno pripadá normálne. Práve sme prechádzali lokalitou, kde sa Chajo rád zdržiaval.

Nemohli sme si pomôcť a napriek všetkému sme si rozprávali strašidelné príbehy o ňom. Keď sa pred nami zjavila skupinka kontajnerov, už sme mali srdce v čižmách.

Prešli sme okolo najrýchlejšie, ako sme mohli, ale zrazu sa ozval šuchot a potom aj neurčitý chrapot. Tak rýchlo sme snáď v živote neutekali...

4. Kapor na suchu

Istý ujo sa tak započúval do našich piesní, že si ani nevšimol, ako zrazu zafúkal silnejší vietor a zabuchol mu vchodové dvere. Ujo nemal kľúče. Na sebe iba tenký pulóver. Doma nik okrem neho... Akonáhle sme dospievali, otočil sa ku dverám s úmyslom, že nám prinesie niečo na ponúknutie. A sakra! Game over! Tadiaľto sa nedostane. Šťastie ho však tak celkom neopustilo, pretože si spomenul, že nechal v obývačke otvorené okno, keď vetral. Situované bolo vpredu do ulice nad malou záhradkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak sme len sledovali spoločne s niekoľkými okoluidúcimi, ako sa snaží vyteperiť na šmykľavú okenicu. Vyzeral ako tuleň alebo vianočný kapor, ktorému vypustili všetku vodu z vane.

Nakoniec sa mu to ale podarilo. S úsmevom na perách sa zjavil opäť pri dverách s náručím plným sladkostí. 

5. Vskutku netradičné želania a reakcie

Jedna pani nás celkom skromne poprosila: „Dievčence, keď už mi tak vinšujete, zaželajte mi, prosím, nech ma nebolí noha." No dobre teda: „Tak, nech vás nebolí noha." Vedľa stál jej sused, teta sa otočila k nemu a ešte dodala: „Aj ujovi zaželajte, nech ho nebolí noha." Fajn: „Ujo, tak nech aj vás nebolí noha."

Ďalšia pani sa zase počas nášho koledovania rozhodla drbnúť pred nás vianočný stromček. Stáli sme pred dverami a zrazu nás zatienila nejaká borovica. Vôbec nás nebolo vidno a skoro nám vypichla oči ihličím. Ale veď, pobavili sme sa...

Istý pán mal asi predvianočné alkoholické zatmenie, pretože nás, tri dievčatá, privítal vyškerený a so slovami: „Čaute, chalani!" Veď dobre, každý to vidí inak.

Našli sa aj takí ľudia, ktorí našu snahu ocenili slovami:

„Zase ste tu:"

„Zase to isté spievate?"

„Ešte vás to baví?"

Alebo aj takí, čo nám darovali plesnivú bonboniéru...

Ale napriek všetkému nám to stojí za to každý rok!

Monika Kusendová

Monika Kusendová

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  145x

Som nezastaviteľný optimista, ktorý žije písaním, dobrodružným cestovaním, históriou a športom, najmä behom. Práve písanie je môj spôsob, ako spraviť svet krajším, zaujímavejším, zábavnejším a motivovať aj ďalších ľudí, aby si život užívali na 200 percent :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu