Ako sa z talianskej prostitútky stala bájna vlčica alebo Taliani (ne)kradnú

Autor: Monika Kusendová | 18.3.2016 o 17:06 | (upravené 19.3.2016 o 16:52) Karma článku: 5,03 | Prečítané:  1433x

Rím je úžasné mesto, takmer na každej ulici nájdete nejakú pamiatku. Jedinou nevýhodou je, že sa niektoré budovy na seba až príliš ponášajú. Takže sa veľmi ľahko môžete stratiť, pretože váš orientačný bod sa zrazu podobá na iný...

No zablúdiť tu vôbec nemusí byť na škodu, ak máte po celý deň kopu času. A navyše, ak mesto nepoznáte, ani si v podstate nevšimnete, že ste sa stratili. Vašu pozornosť upútajú celkom iné veci, ktoré postupne ukazujú svoje prastaré tváre zvedavým turistom. Pantheón, Fontána di Trevi, mesto v meste Forum Romanum a v ňom to slávne Koloseum... Nedá sa ani opísať tá atmosféra, ktorá vás pohltí, keď sa ocitnete v tejto prastarej štvrti, všetko je také tajomné a obrovské. Pri pohľade na to všetko mi zíde na um len názov jednej knihy: „Kamenní svedkovia dávnych čias.“ A keď sa ocitnete v obrovskej aréne Kolosea, hoci ubehlo už takmer dvetisíc rokov, odkedy tu medzi sebou kvôli rozmarom pánov bojovali otroci na život a na smrť, stále máte pocit, že to nebolo až tak dávno...

Vatikán je v skutočnosti ešte menší, ako ho vidíte v televízii alebo ako si ho predstavujete podľa jeho rozlohy a mapy. Bazilika svätého Petra, Svätopeterské námestie a Apoštolský palác s niekoľkými budovami a záhradami tvoria maličký svet plný cirkevnej mágie, ktorý akoby sa skryl pred zvyšným Rímom do svojho stáročného ticha plného tajomstiev. Zlato, pestrofarebná mozaika nádherných skiel, majstrovsky opracovaný kameň a k tomu všetkému hra svetiel v obrovskom priestore spraví na malú chvíľku veriaceho aj z toho najväčšieho ateistu.

Michelangelo, Bernini či Santi stáli za zrodom umeleckých diel, aké nemajú páru a práve oni robia z Vatikánu to, čím je.

Anjelský hrad, niekdajšia pápežská rezidencia, ale aj väzenie napríklad pre rebelského sochára Bevenuta Celliniho či hvezdára Giordana Bruna, ohúri svojou veľkoleposťou. Obrovská kruhová stavba svoje meno nesie z jedného prostého dôvodu, na jeho vrchole sa týči socha anjela s mečom. Traduje sa, že túto sochu dal postaviť niekdajší pápež Gregor Veľký, ktorý vraj videl naozajstného anjela stáť na vrchole budovy a predpovedal tak koniec morovej epidémie.

Keď si človek predstaví, že tento hrad stojí už od druhého storočia nášho letopočtu, čím všetkým si prešiel, no napriek tomu sa doposiaľ bez ujmy hrdo čnie nad riekou Tiber, nechápe, prečo sú u nás omnoho mladšie pamiatky úplne zničené...

Určite každý z vás pozná z hodín dejepisu príbeh zakladateľov Ríma – Romula a Réma, ktorých vraj kojila vlčica. Jej sochu nájdeme i v starom centre mesta. No bohužiaľ, táto legenda vznikla istou slovnou zámenou. Kedysi sa totiž tunajšia prostitútka nazývala „lupa“, čo v preklade znamená „vlčica“. A áno, aj týchto dvoch bratov vychovala prostitútka. A tak, ako roky plynuli sa toto zle pochopené slovo šírilo ďalej a ďalej a ľudia samozrejme dali prednosť rozprávkovejšiemu významu. Veď jednoznačne znie lepšie, keď sa za patrónku Ríma považuje vlčica než prostitútka. Čo na tom, veď celá história je plná rozprávok od počiatkov kresťanstva cez zázračnú Johanku z Arku až po smrť Hitlera. A v školách sa to naďalej veselo učí.

Neviem, prečo sú Taliani všeobecne považovaní za zlodejov. Najmä na mesto Neapol nás veľmi upozorňovali, aby sme si dávali pozor na veci, pretože je rajom zlodejov. Ja sama mám úplne opačnú skúsenosť. Zabudla som si na pláži okuliare a jeden mladý Talian za mnou dobehol a podal mi ich. To skôr Slováci veľmi radi čo to „pochabrú“ na tunajších trhoch.

Neapolské uličky spočiatku pôsobia špinavo a chudobne, no ak nájdete tie správne miesta, je tu aj mnoho lepších štvrtí, kde postretáte typických starých naškrobených mafiánov.

Čo sa týka pamiatok, najviac ma očarila pevnosť zvaná „Castel Nuovo“ týčiaca sa na nevysokom brale blízko prístavu. Táto mohutná stredoveká stavba pripomínala hrady zo známej fantasy série Game of Thrones a človek mal pocit, že je na chvíľu v inej dobe.

Z Neapola ďalšia cesta viedla do slávnych Pompejí, ktoré v roku sedemdesiatdeväť nášho letopočtu zničil výbuch sopky Vezuv. Dnes táto archeologická lokalita ponúka turistom z celého sveta svedectvo o živote niekdajších obyvateľov, ktorý sa tak náhle skončil. Výskumy a vykopávky tu prebiehajú neustále, veľká časť starovekého mestečka ešte nie je sprístupnená. K najpozoruhodnejším a najautentickejším exemplárom jednoznačne patria sadrové odliatky ľudí a zvierat, ktorých zaliala láva. Medzi najzachovalejšie budovy patria niekdajšie kúpele a nevestinec, no môžete dvakrát hádať, ktorá  z nich sa teší väčšej obľube turistov. Hádate správne, a na stenách tejto budovy sú do dnešných čias zachované fresky s ilustráciami sexuálnych polôh, čo je jedným z najväčších lákadiel.

Popri návšteve Pompejí nemožno zabudnúť ani na samotný Vezuv. Sopka vysoká 1279 metrov stále straší obyvateľov priľahlého Neapola, pretože niektorí odborníci majú pocit, že sa znova prebúdza a mesto nemá bohvieaký evakuačný plán v prípade jej výbuchu. Výstup na Vezuv je takou menšou, ale zato drahšou turistikou. Vyviesť sa môžete približne do trištvrtiny sopky a za zvyšných desať minút chôdze si od vás vypýtajú desať eur. Teplota stúpa snáď s každým krokom, prudký vietor spaľuje kožu viac ako slnko, a keď nakoniec vyjdete úplne hore, pohľad do hlbokého krátera vás prekvapí. Okrem toho, že je zasypaný, nedymí, len na vrcholku sopky sa vznáša ľahká hmla.

Ostrov Capri je známy pre svoje krásne pláže a prírodu. Obmýva ho Tyrhénske more a pobrežie je omnoho krajšie ako to Jadranské z druhej strany Talianska. Malebným ostrovčekom vedú cestičky až k jeho skalnatým úpätiam, ktoré sú ako stvorené na podvečerné prechádzky, keď teplota už trocha klesne. Má však jednu nevýhodu, tou je kamenistý až skalnatý prístup k vode. Samo osebe to ešte nie je až také nebezpečné. No ak sa rozhodnete ísť do mora práve zliezaním po tých najväčších skalách, pretože tam sa dobre opaľuje, a pridajú sa k tomu veľké vlny, je to masaker. Parádne vás o tie skaly otrieska a príliš ďaleko do mora sa nedostanete a ani vyjsť von nie je také ľahké. Voda je totižto silnejšia ako vy, a keď sa vám to konečne podarí, vypadáte ako napadnutí žralokom – celé telo krvavé. Všetci pozerajú, ale našťastie sa zdržia komentára. Stáva sa, turista to občas neodhadne...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?