Dominik Tatarka a sloboda v neslobodnom a slobodnom svete

Autor: Monika Kusendová | 16.11.2013 o 20:00 | (upravené 16.11.2013 o 20:07) Karma článku: 3,57 | Prečítané:  371x

Sloboda. Tento termín vždy bol a bude dosť diskutabilný. Nie každý má rovnaký pohľad na slobodu ako takú a nie každému úplná sloboda prospeje. Jej prebytok má na spoločnosť takmer rovnaký dopad ako jej nedostatok. Kontrastne práve v časoch neslobody vznikali najlepšie literárne a iné umelecké diela. Spomeniem napríklad štúrovcov, ktorých diela sú perlami našej literatúry. Ľudí akoby musel až zlý systém pritlačiť k tomu, aby NIEČO urobili. Akonáhle sme slobodní, máme demokraciu, stávame sa pasívnymi, lebo už nič nemusíme. Všetko máme, všetko môžeme...

 

Sloboda. Tento termín vždy bol a bude dosť diskutabilný. Nie každý má rovnaký pohľad na slobodu ako takú a nie každému úplná sloboda prospeje. Jej prebytok má na spoločnosť takmer rovnaký dopad ako jej nedostatok. Kontrastne práve v časoch neslobody vznikali najlepšie literárne a iné umelecké diela. Spomeniem napríklad štúrovcov, ktorých diela sú perlami našej literatúry. Ľudí akoby musel až zlý systém pritlačiť k tomu, aby NIEČO urobili. Akonáhle sme slobodní, máme demokraciu, stávame sa pasívnymi, lebo už nič nemusíme. Všetko máme, všetko môžeme.

Pasivita nás však občas prepadala aj v časoch, ktoré Dominik Tatarka nazýva „časmi neutešenými a rozháranými". Rozleptával nás skepticizmus, ale aj napriek tomu sa našli ľudia, ktorí sa snažili o celkovú renesanciu aspoň nepriamymi spôsobmi, či už literatúrou alebo umením.

Práve v zložitých časoch šesťdesiatych rokov Dominik Tatarka nabádal k tomu, aby všetci naši filozofi, ekonómovia, politici, ktorí chcú v dejinách tohto národa čosi znamenať, verejne aj osobne uvažovali.

Jeho vysnívaná štátna forma bola demokracia. Nazýval ju obcou božou, systémom samosprávnych, o sebe rozhodujúcich obcí. Avšak nepočítal s možnými rizikami demokracie, ktoré môžu nastať. Hlavne po toľkých rokoch socializmu a ešte predtým fašizmu.

Dnes už máme tú vysnívanú demokraciu a navonok máme všetky práva (prejavu, tlače...), avšak nepočítame s následkami, ktoré vyplývajú z nášho konania. Svetová ekonomika sa dostala na taký vrchol, až musela odtiaľ spadnúť. K dispozícii máme široké spektrum tovaru a výrobkov, ale len minimum z toho všetkého si môže dovoliť väčšina z nás.

V niektorých prípadoch už môžeme vidieť, že varovanie Aristotela o možnom skĺznutí demokracie na vládu spodiny, je pravdivé. Stačí, ak občas zahliadneme v správach niektorých našich politikov a ich správanie a reprezentáciu.

Samozrejme, asi neexistuje stav, kedy by sme boli všetci spokojní. Je smutné, že slobody, ktoré dnes máme, nevyužívame na dobré veci, skôr ich zneužívame.

Je pravda, že už  po mnohé roky, ako spomína Tatarka, slovenský ľud stráca chuť a vôľu sa prejavovať a taktiež svoj vkus. Stal sa konzumentskou masou, ktorá čaká, kým ju iní „nakŕmia" svojou kultúrou, literatúrou a svojimi ilúziami a ideami. V tých časoch sme sa tak pasívne „pásli" na produktoch ZSSR. Od pádu komunizmu sme sa však vôbec nezmenili. Iba sme zmenili zdroj- je ním USA. Pochybujem, že o tomto snívali davy študentov, ktoré sa v osemdesiatom deviatom vybrali protestovať na námestia. Mali „po krk" diktovania, cenzúry a obmedzení od komunistickej vlády. Chceli byť slobodní.

Priznajme si však, že dnes to tak ani náhodou nie je.  Ale prečo? Veď to predsa chceli... Kde to teda zlyhalo? Kde sa stala chyba?

Prečo dnes konečne nevyužijeme svoju slobodu a nevyťažíme maximum z našej bohatej historickej pokladnice a nevybudujeme svoju vlastnú veľkolepú kultúru?

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?